Report Xena Con 2005 by Zuzana

Keď  ma  Mirek  požiadal,  aby  som  napísala report, mala som rovnaký
pocit, ako keď som po prvýkrát narazila na informáciu o Xenacone. A to
nebolo  ani  tak dávno. Myšlienka stretnúť sa s rovnako zmýšľajúcimi v
Borači  ma  zaujala  a  tak  som  sa  prihlásila a nakoniec aj fyzicky
dostavila.  A  bolo  to  perfektné,  najlepšia  voľba,  akú  som mohla
spraviť.  Nechodím  skoro  vôbec von, do spoločnosti a tak som mala aj
trochu  obavy či to zvládnem a nebudem ľutovať. Posúďte sami. V piatok
skoro ráno som nasadla do vlaku a v neskoré popoludnie som dorazila do
Borača.  Keďže  v pokynoch bolo prísť až po 17:00, čakala som hodinu a
pol  na  lavičke  pred  obchodom (vraj som mala hneď vôjsť, ale kto to
mohol tušiť). Bola som taká rada, že som na mieste činu, že mi čakanie
vôbec  neprekážalo. Pri zápise Mirek rozdával plagáty a placky. Plagát
mám  nalepený  na  dverách.  Nedovolí  mi  zabudnúť.  Písanie presného
priebehu nechám na iných a podelím sa s Vami so svojimi pocitmi.

Poznáte  ten  pocit,  keď  dosiahnete niečo, čo si veľmi želáte? Je to
také  čudné  chvenie  pri  srdci,  máte veľa energie a vďaka uvoľneným
endorfínom  sa  cítite  blažene.  Tak  takýto pocit mám ako úplne nový
návštevník,  aj  ja.  Pre mnohých z Vás to asi znie smiešne, ale možno
ste  aj  Vy  niečo také cítili, keď ste sa všetci stretli prvýkrát. Na
žiadnom  inom  cone som nebola, ale ak sa ešte nejaký bude konať, dnes
by som už neváhala.

Premietanie  Xeny  ma potešilo, hlavne tých častí, ktoré som nevidela.
Zo  šiestej  série som videla len finále a niekoľko častí mi ušlo aj z
piatej  série. V piatok večer som teda mala oči zapichnuté na plátne a
dychtivo  sledovala jednotlivé epizódy. Piva som sa ani nedotkla, hoci
som si naň brúsila zuby. Ale keby som si dala, zaspala by som a to som
nechcela.  Medzi  prestávkami som sa ohriala aj pri táboraku. Prvý deň
som  sa ostýchala a len som počúvala čo sa okolo hovorí. Bola som skôr
v  úlohe  pozorovateľa.  V  sobotu  som  sa už cítila ako jedna z Vás.
Bavila som sa výborne. Dostalo sa aj na pivo. Prvýkrát v živote som si
sama  načapovala  a  aj  vypila  tento slastný mok. Prednášky o Xene a
Herculesovi boli na úrovni a dozvedela som sa opäť niečo nové.

Mirek  hovoril,  že  mám  aj  kritizovať,  ale  akosi neviem nájsť nič
negatívneho. Buď tam nič takého nebolo alebo som to prespala. Možno to
bude  aj tým, že nemám s čím porovnávať, takže sa musíme stretnúť ešte
aspoň  na  jednom  cone  a  potom budem chodiť so zápisníkom na krku a
skritizujem  každú  blchu.  Ozaj,  počíta sa za kritiku, že sme nemali
sprchy?  Našťastie  bola  hneď  vedľa  rieka.  V nej bolo vody dosť. V
každom  prípade  vynikol  ľudský faktor. Prírodné podmienky a sociálne
vybavenie sa veľmi ťažko ovplyvnia.

A  ešte  jeden  postreh.  Keď  Šárkin  "Hercules"  povedal, že mu Xena
zmenila  život,  zaslzilo  mi  v očiach, lebo som si uvedomila, že som
skutočne  tam,  medzi  xenitmi  a  že  som  jedna  z  Vás. Vzhľadom na
problémy, ktoré sama mám, som zistila, že život je aj o inom. Sú veci,
ktoré  vedia  potešiť a držat člobeka v strehu skutočne dlhý čas. Xena
pre  nás  nie  je  len  nejaké  chvíľkové  "poblúznenie", ale dlhodobé
"potešenie",  ktoré  nás  sprevádza  našimi  životmi. Ale pozor!!! Ako
povedal Sir Joxer, nie je to nijaká "modla", ale len komercia.

Poznámka  na záver pre tých, ktorí na cone neboli. Je to škoda, určite
by  ste  sa boli výborne zabavili. Ak bude nejaké nabudúce, neváhajte.
My   xeniti   držíme   spolu   aj   keď   máme  niekedy  smolu  (napr.
Blanch-Gabriela a jej sadra. Som rada, že ju už máš dole) .

Poznámka pre tých, ktorí na cone boli. Ste všetci milí ľudia a mať Vás
za priateľov je veľké šťastie.